Keď som si po syna prišla skôr, môj muž aj svokra mi povedali, že z neho robím slabáka. Ja som však v jeho očiach videla niečo, čo oni odmietali priznať

Dodnes mám v ušiach ten večerný telefonát, keď som cez synov plač počula, že sa niečo deje a nikto ma nechcel brať vážne. Musela som sa postaviť vlastnému mužovi aj svokre, lebo som cítila, že nejde o rozmar, ale o skutočný strach môjho dieťaťa. Odvtedy si kladiem otázku, či sa dá rodina udržať pokope, keď sa neviete zhodnúť ani na tom, čo je pre vaše dieťa ešte výchova a čo už zraňuje.

Keď nám po jednej dcére naraz pribudli tri ďalšie: doma sme mali plač, dlhy, hádky aj otázku, či sa vrátime k rodičom

Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď mi lekár v pôrodnici povedal, že naše bábätká sú tri, zdravé a zrazu je z nás šesťčlenná rodina v byte, kde sme sa ledva otočili už predtým. Myslela som si, že najťažší bude pôrod, ale skutočný otras prišiel až doma, keď sa k radosti pridala únava, peniaze prestali vychádzať a s Petrom sme sa začali hádať o každej maličkosti. Doteraz neviem, či nás zachránila láska, tvrdohlavosť, alebo to, že sme sa už nemali kam ďalej rozpadnúť.