Na Vianoce som prvýkrát pocítila bodavú nespravodlivosť: dve malé dievčatá, rovnaká babka a úplne iný prístup. Nechápem, čo sa stalo – veď sme vždy boli jedna rodina! S bolesťou v srdci hľadám odpoveď, či vôbec mám právo svokre povedať, že svojimi gestami rozdeľuje naše deti.
Ocitla som sa v srdci hádky, kde každé slovo bolelo viac než to predchádzajúce. Celý život som bojovala o štipku lásky a uznania, ktoré som doma nikdy necítila. Až jedno stretnutie s malou Zuzkou mi otvorilo oči a postavilo ma pred otázku: Viem sa vlastne milovať sama?
Ešte aj teraz mám v hlave ten zvuk, keď mi kedysi na narodeniny úplne vyzváňal telefón. Dnes je to ticho, ktoré ma ruší najviac. Kde sa stratili všetci tí ľudia, čo tvrdili, že im na mne záleží?
Celý život som bola v rodine tá, ktorú nikto nepočúva, hoci práve ja som držala všetko pohromade. Rozprávam o tichom boji za vlastný hlas a o tom, ako som sa pokúsila vystúpiť z tieňa. Je to príbeh o bolesti, odvahe a túžbe byť konečne videná.
Volám sa Adriana a som matkou dospelého syna Mareka. Po jeho rozvode sa medzi nami vytvorila bolestivá priepasť, ktorá sa prehlbovala každým dňom. V tomto príbehu rozprávam o mojej úlohe babky pre malú Zuzku, o rodinných hádkach a o nádeji, že sa raz všetko napraví.