Rozprávam o tom, ako moja dcéra Lucia a jej partia začali náš byt v Bratislave využívať ako vlastnú jedáleň. Ich neustále návštevy, prázdna chladnička a napätie v rodine ma priviedli až k slzám a k otázkam, kde sú hranice pohostinnosti. Je to príbeh o každodenných starostiach, emóciách a ťažkých rozhovoroch, ktoré som musela ako mama viesť.
Volám sa Ivana a bývam v malom paneláku na okraji Bratislavy. Každý deň zápasím s pocitom nepohodlia, pretože moja susedka Jana neustále prichádza bez ohlásenia a žiada ma o rôzne láskavosti, zatiaľ čo naše deti sú nerozlučné. Toto je môj príbeh o hľadaní rovnováhy medzi ochotou pomôcť a ochranou vlastného pokoja.
Nikdy by som neverila, že tí, ktorých som považovala za rodinu, mi dokážu takto ublížiť. Všetko sa zmenilo v jeden obyčajný večer, keď som náhodou odhalila ich tajomstvá. Odvtedy sa pýtam, či sa ešte niekedy dokážem niekomu otvoriť.
V jeden obyčajný piatok mi môj priateľ Marek oznámil, že je koniec. Bola som zaskočená, no súhlasila som, lebo som si myslela, že je to správne. O pár dní neskôr som ho však videla ruka v ruke s mojou najlepšou kamarátkou Katkou a môj svet sa rozpadol na kúsky.