Keď som v bratislavskom hoteli držala v ruke cudzí život a zrazu mi niekto podal môj vlastný späť
Stála som na hotelovej chodbe s mokrou handrou v ruke, keď ma po rokoch oslovil muž, ktorému som kedysi v cudzine pomohla v najhoršej chvíli. V tej sekunde sa vo mne pobilo všetko — únava, strach o syna, hnev na život aj šanca, aká sa objaví možno raz za život. Dodnes neviem, či bolo ťažšie zostať tam, kde ma ničilo všetko známe, alebo odísť do neznáma a veriť, že tentoraz nás to nezlomí.