Sedela som pri kuchynskom stole, keď mi muž po tridsiatich rokoch manželstva povedal, že odchádza, lebo už vraj nemáme nič spoločné. Zrútil sa mi svet, pretože som celý život žila hlavne pre rodinu a zrazu som nevedela, kto som bez roly manželky a mamy. Až moje deti a jeden obyčajný umelecký krúžok v kultúrnom dome ma pomaly naučili, že aj po takejto rane sa dá znovu postaviť na nohy.