Volám sa Ivana a po smrti rodičov, brata a starej mamy som zdedila niekoľko bytov v Bratislave. Namiesto pokoja mi dedičstvo prinieslo len hádky, závisť a rozpad rodinných vzťahov. Každý deň bojujem s príbuznými, ktorí moje byty považujú za svoje, a pýtam sa: čo vlastne znamená domov, keď ho všetci chcú, ale nikto si ho neváži?
Ležala som na nemocničnom lôžku a snažila sa dýchať, keď mi do očí udrela pravda o manželovej nevere. Všetko, čo som považovala za isté, sa rozpadlo na kúsky. Táto skúsenosť ma prinútila pozrieť sa do zrkadla a rozhodnúť sa, čo vlastne v živote chcem a kto naozaj som.
Ešte som cítila vôňu nemocnice a bolesť po pôrode, keď som na mobilnom telefóne svojho manžela Mareka objavila správu, ktorá mi zlomila srdce. Namiesto radosti z narodenia syna som sa ocitla v najväčšej búrke svojho života. Toto je príbeh o tom, ako som sa postavila na nohy a našla v sebe silu odpustiť sebe aj jemu.
Od prvej vety vás vtiahnem do ohňa rodinných konfliktov, kde moja trpezlivosť bola skúšaná na maximum. Rozprávam o tom, ako toxický vzťah so svokrou a pasivita môjho manžela rozbili moje ilúzie o rodinnom šťastí. Je to príbeh o boji za vlastný domov, rešpekt a o tom, ako som si konečne nastavila hranice.
Zostal po ňom len dlh, slzy a naša dcéra. Každý deň bojujem o nový začiatok, no bývalá svokra mi nedá pokoj. Naozaj je šťastie dieťaťa len o tom, aby mala úplnú rodinu?