Stála som medzi chorou svokrou, ktorá po mŕtvici nevládala ani sama jesť, a vlastnou mamou, ktorá mi pri každej návšteve dávala pocítiť, že som ju odsunula na druhú koľaj. Každý deň som varila, umývala, dvíhala, upokojovala a pritom som sa rozpadala potichu, aby to nikto nevidel. Keď som už nevládala niesť cudziu aj vlastnú vinu naraz, prvýkrát som mame povedala niečo, čo som mala povedať dávno.