Pred celým supermarketom zo mňa spravili zlodejku a najviac ma zlomilo to, že vlastné deti mi povedali: „Mami, už to nechaj tak“

Stála som pri pokladni s rožkami, maslom a čajom, keď na mňa pokladníčka pred všetkými zakričala, že kradnem. Hoci sa o pár minút ukázalo, že išlo o omyl, hanba, tras a pocit úplnej bezmocnosti vo mne ostali oveľa dlhšie než tá chvíľa pri páse. Najviac ma však bolelo, že moje deti to zľahčili, akoby nešlo o dôstojnosť ich vlastnej mamy, ale o nejakú drobnosť, čo sa má len tak prehltnúť.