Po dvadsiatich rokoch mi manžel zabuchol dvere pred nosom a odišiel za kolegyňou. Ostala som sama s deťmi, hypotékou a pocitom, že sa mi rozsypal celý život

Nikdy nezabudnem na večer, keď mi po dvadsiatich rokoch manželstva oznámil, že odchádza za ženou z práce, a ja som ostala stáť v kuchyni s trasúcimi sa rukami a deťmi za stenou. Myslela som si, že sa po takej zrade už nikdy nepostavím na nohy, no musela som bojovať za rozvod, za strechu nad hlavou a za pokoj pre svoje deti. Dnes viem, aké kruté je začínať odznova po štyridsiatke, ale tiež viem, že aj zlomená žena sa vie znova nadýchnuť.

Keď som zavolala políciu kvôli svojej žiačke, otočila sa proti mne matka aj vlastný zbor, ale to dievča som už nemohla nechať vrátiť domov

Dodnes si pamätám ten okamih, keď sa mi malá žiačka v lavici triasla tak, že neudržala ceruzku, a ja som pochopila, že nejde o obyčajný strach. Postavila som sa proti jej matke, proti pochybnostiam kolegov aj proti vlastnej neistote, pretože som cítila, že ak teraz cúvnem, zradím dieťa, ktoré už dlho volalo o pomoc bez slov. To, čo nasledovalo, bolelo viac, než som čakala, ale nakoniec to viedlo k tomu, že sa dievča dostalo z domu, kde sa bálo každého večera.