Dodnes počujem ten telefonát, po ktorom sa mi rozpadol celý život na malé kúsky. Prišla som o dvoch synov, o manželstvo aj o rodinu a najhoršie bolo, že v strede toho všetkého stála moja vlastná mama. Na súde som musela povedať pravdu o žene, ktorú som sa celý život snažila ospravedlňovať, aj keď som ju už nedokázala nazývať mamou.
Tragická smrť brata pred tromi rokmi nezanechala v našej rodine len prázdnotu, ale aj hlbokú nenávisť a ticho, ktoré nás pomalyničí. Kým mama hľadá vinu v ostatných a otec sa stal cudzincami pod jednou strechou, ja sa snažím prežiť v dome, ktorý sa zmenil na múzeum bolesti. Je vôbec možné odpustiť a znova sa spojiť, keď nás všetkých pohltil ten istý prúd?
V ten deň, keď moja sestra nastriekala parfém môjmu synovi do očí, sa všetko zmenilo. Najviac ma nebolela bolesť, ale ľahostajnosť mojej rodiny. Naozaj je také ťažké milovať niekoho, kto je iný ako ostatní?