Sedel som pri stole medzi svojimi rodičmi a ženou a mal som pocit, že sa mi rozsýpa život priamo pod rukami. Dlho som si nahováral, že sa to ešte nejako utrasie, že stačí byť ticho, ustupovať a všetkých trochu chápať. Nakoniec som ale musel priznať, že najviac ubližujem vlastnému synovi, keď dovolím, aby vyrastal uprostred tejto tichej vojny.