Mama nás po otcovej smrti vyhodila z domu a rok nám nedvíhala telefón. Až potom sme zistili, čo sa v nej naozaj lámalo
Dodnes si pamätám ten večer, keď nám mama stála vo dverách kuchyne a so sklopeným pohľadom povedala, že sa musíme vysťahovať. Vtedy som mala pocit, že som prišla nielen o otca, ale aj o posledné miesto, ktoré sa dalo volať domov. Keď sa po roku ticha ozvala s ospravedlnením, už som nevedela, či mám plakať, kričať, alebo ju len objať.