Stála som v kuchyni s rukami od cesta, keď mi budúca svokra bez hanby povedala, že v tom byte nikdy nebudem doma, ak sa nenaučím poslúchať ich pravidlá. Dlho som si nahovárala, že ak budem tichšia, šetrnejšia a ústretovejšia, všetko sa upokojí, ale namiesto lásky prišla kontrola, ponižovanie a pocit, že som v cudzom živote len navyše. Nakoniec som dva týždne pred svadbou zbalila kufor, sadla na vlak k rodičom a prvýkrát po dlhom čase som sa nadýchla ako niekto, kto ešte stále môže začať odznova.