Keď nám v paneláku stíchol byt: po smrti syna sme sa s manželom prestali pozerať do očí
Nikdy nezabudnem na deň, keď sa nám v panelákovom byte rozpadol život na dve cudzie polovice. Po náhlej smrti nášho mladšieho syna sme s manželom miesto objatia začali medzi sebou stavať ticho, vinu a kruté slová. Dnes viem, že najťažšie nebolo len prežiť tú stratu, ale znova sa naučiť dýchať vedľa človeka, ktorý trpel rovnako ako ja, a nezničiť pritom aj našu dcéru.