Dodnes počujem pípanie prístrojov z detskej onkológie a cítim ten chlad na chodbe, keď mi oznámili, že môj syn má leukémiu. Zostala som na všetko sama, kým môj manžel cúvol a najbližší ľudia sa radšej pozerali inam, akoby sa naše nešťastie dalo obísť tichom. Keď môj syn po transplantácii konečne dostal šancu na nový život, prišla aj nádej, ale vo mne ostalo niečo zlomené, čo sa už asi nikdy celkom nezahojí.