Sedela som za stolom v našom rodnom dome na východe Slovenska a počúvala, ako zo mňa pri obede robia cudziu. Prišla som len na víkend, s nádejou, že si oddýchnem od Bratislavy a budem zase na chvíľu doma, ale namiesto toho sa otvorili staré rany a nevypovedané krivdy. Najťažšie nebolo to, čo mi povedali, ale ten pocit, že pre vlastnú rodinu som už akoby nebola dosť dobrá ani dosť ich.