Zamkla som sa v kúpeľni a plakala tak potichu, aby deti nepočuli. Vtedy mi došlo, že môj muž už dávno nežije s nami, len vedľa nás

Sedela som ráno na studenej dlážke v kúpeľni, po ďalšej noci bez spánku, a prvýkrát som si nahlas priznala, že toto už sama neutiahnem. Môj muž síce nosí domov výplatu, ale všetko ostatné nechal na mne a ešte ma presviedčal, že je to normálne. Najviac ma však bolelo, že pomoc som nakoniec našla u cudzích ľudí, nie vo vlastnej rodine.