Keď mi susedka búchala na dvere kvôli môjmu bábätku, pochopila som, že po pôrode už nemôžem žiť pre pokoj v celom vchode

Keď sa mi po pôrode rozpadal spánok, telo aj nervy, moja susedka z bloku sa začala správať, akoby mala právo na moje dieťa aj na môj byt. Dlhovala som svetu slušnosť, tak som dlho mlčala, až kým sa zo „susedskej pomoci“ nestal dusivý tlak, ktorý ma rozbil viac než šestonedelie. Nakoniec som musela povedať nahlas niečo, čo u nás v bytovke veľa ľudí nechcelo počuť: že aj mladá mama má právo na hranice, aj keď tým niekoho urazí.

Keď som si po syna prišla skôr, môj muž aj svokra mi povedali, že z neho robím slabáka. Ja som však v jeho očiach videla niečo, čo oni odmietali priznať

Dodnes mám v ušiach ten večerný telefonát, keď som cez synov plač počula, že sa niečo deje a nikto ma nechcel brať vážne. Musela som sa postaviť vlastnému mužovi aj svokre, lebo som cítila, že nejde o rozmar, ale o skutočný strach môjho dieťaťa. Odvtedy si kladiem otázku, či sa dá rodina udržať pokope, keď sa neviete zhodnúť ani na tom, čo je pre vaše dieťa ešte výchova a čo už zraňuje.