Pamätám si moment, keď mi muž stál vo dverách a pokojne mi vzal kľúče, akoby mu patril aj môj dych. Dlho som si nahovárala, že sa zmení, aj keď ma každý deň lámal tichom, kontrolou a hanbou. Nakoniec som odišla do malého domu na vidieku a až tam som prvýkrát po rokoch cítila, že som ešte stále ja.