Dodnes počujem, ako na mňa nevesta kričala v úzkej chodbe ich bytu v Bratislave, keď držala malého v horúčke na rukách a ja som nevedela kam so očami. Chcela som byť užitočná, nechcela som im kaziť rozvrh ani robiť problémy, a práve tým som všetko pokazila ešte viac. Najhoršie nebola choroba, ale ten pocit, že ma vlastní ľudia zrazu videli ako hrozbu, nie ako babku, ktorá sa snažila pomôcť.