Sedela som v onkologickom centre s papierom v ruke a mala som pocit, že sa mi v jednej sekunde rozpadol celý život. Najviac ma však nezlomila diagnóza rakoviny prsníka, ale to, že sa odo mňa odvrátili vlastní rodičia a súrodenci, akoby som ich len otravovala. Keď mi potom lekári povedali slovo remisia, pochopila som niečo oveľa tvrdšie aj oveľa čistejšie – skutočná rodina sú tí, čo pri vás vydržia, keď je vám zle, smrdí z vás nemocnica a nemáte silu ani vyniesť smeti.