Keď mi vlastná mama povedala, že z mojej dcéry vychová „normálne dieťa“, zbalila som kufor a odišla som bez obzretia

Nikdy nezabudnem na deň, keď som vošla do kuchyne a videla svoju dcéru stáť pri stene so slzami v očiach, kým moja mama na ňu kričala, že je rozmaznaná a slabá. V tej chvíli som pochopila, že ak zostanem ticho kvôli pokoju v rodine, zradím vlastné dieťa. Odišla som do iného mesta, prišla som o rodičov aj brata, ale prvýkrát som mala pocit, že svoju dcéru naozaj chránim.

Keď mi syn v noci zaklopal na dvere a povedal, že odchádza od ženy aj odo mňa

Dodnes počujem ten úder na dvere a synov zlomený hlas, keď mi uprostred noci povedal, že už nevládze žiť medzi večnými hádkami. Stála som medzi ním a jeho manželkou, presvedčená, že mu pomáham, no postupne som pochopila, že svojou láskou dusím aj jeho, aj seba. Najťažšie nebolo prijať, že ich manželstvo je v kríze, ale že môj syn musel odísť od nás oboch, aby vôbec zistil, kto je a čo ešte dokáže zachrániť.