Nikdy nezabudnem na deň, keď som vytrhla svoju dcéru z rúk vlastnej svokry a prvýkrát nahlas povedala dosť. Od tej nehody sa z Tereny stala iná žena a ja som každý deň bojovala medzi súcitom k nej a strachom o svoje dieťa. Keď mi po mesiacoch ticha priznala, aká je osamelá, niečo sa vo mne zlomilo, ale odpoveď stále nepoznám.
Nikdy nezabudnem na deň, keď som vošla do kuchyne a videla svoju dcéru stáť pri stene so slzami v očiach, kým moja mama na ňu kričala, že je rozmaznaná a slabá. V tej chvíli som pochopila, že ak zostanem ticho kvôli pokoju v rodine, zradím vlastné dieťa. Odišla som do iného mesta, prišla som o rodičov aj brata, ale prvýkrát som mala pocit, že svoju dcéru naozaj chránim.
Babička Margita stojí pred nemožnou voľbou: mlča sledovať, ako sa jej vnuk psychicky hroutí v domove, ktorý vyzerá ako idylka, alebo bojovať proti vlastnému synovi a rozbiť rodinu, aby zachránila dieťa pred násilím. Kde končí úcta k rodičom a kde začína zločin?
Od prvého momentu, keď mi dcéra Lena zašepkala naše tajné slovo, som vedela, že musím konať. V tej chvíli som riskovala všetko, čo sme doma budovali, len aby som ju ochránila. Tento príbeh je o materskej intuícii, napätí v rodine a o tom, ako jedno slovo môže zmeniť všetko.