Stála som v kuchyni s mokrými rukami od riadu, keď sa zámok znovu otočil a ja som vedela, že prišla bez ohlásenia. Snažila som sa byť vďačná za pomoc, ale každá jej nečakaná návšteva vo mne nechávala pocit, že v našom vlastnom byte nemám právo dýchať po svojom. Najviac ma bolelo, že môj manžel to videl a aj tak mlčal, akoby môj nepokoj bol menší problém než urazené ego jeho mamy.