Stála som v kuchyni s mokrou utierkou v ruke, keď sa po piatich rokoch otvorili dvere a vošiel môj brat, akoby sa nič nestalo. Počas celej tej doby som sama pracovala, kúpala našu chorú mamu, dvíhala ju z postele a počúvala, ako sa rodina tvári, že raz sa to nejako vyrieši. Keď si konečne sadol za stôl a povedal, že odišiel do Nemecka pre naše dobro, vo mne prasklo niečo, čo som už dávno držala silou.