Keď mi vlastná mama povedala, že z mojej dcéry vychová „normálne dieťa“, zbalila som kufor a odišla som bez obzretia

Nikdy nezabudnem na deň, keď som vošla do kuchyne a videla svoju dcéru stáť pri stene so slzami v očiach, kým moja mama na ňu kričala, že je rozmaznaná a slabá. V tej chvíli som pochopila, že ak zostanem ticho kvôli pokoju v rodine, zradím vlastné dieťa. Odišla som do iného mesta, prišla som o rodičov aj brata, ale prvýkrát som mala pocit, že svoju dcéru naozaj chránim.

Prišla som s dcérou na obyčajný víkend k rodičom. Odišla som po súde bez otca, bez rodiny a s vinou, ktorú mi dodnes hádžu na plecia

Dodnes počujem ten zvuk rozbitej vázy a krik mojej dcéry, keď sa môj vlastný otec prestal ovládať. Myslela som si, že idem na víkend domov, do bezpečia, no v pár sekundách sa všetko zlomilo a ja som musela vybrať medzi rodinou, v ktorej som vyrástla, a dieťaťom, ktoré som mala ochrániť. Podala som trestné oznámenie na vlastného otca a tým sa definitívne rozpadlo všetko, čo sme ešte volali rodina.