Keď som prišla bývať k synovi a neveste do mesta, myslela som si, že budem oporou a súčasťou rodiny. Namiesto toho som sa pomaly stala neviditeľnou ženou, ktorá robila všetko a nedostala za to ani obyčajné ďakujem. Odišla som až vtedy, keď mi nevesta pred všetkými povedala vetu, na ktorú nezabudnem do konca života.