Stála som vo vlastnej predsieni a pozerala sa na cudzie tašky, topánky a hrnce, akoby môj byt už nebol môj. Najhoršie nebolo to, že môj brat nemal kam ísť, ale že moja mama o tom rozhodla za mňa a ešte chcela, aby som sa cítila vinná. Dodnes sa pýtam, či som krutá, keď som si chránila svoje hranice, alebo či som to mala urobiť oveľa skôr.