Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď moja mama stála vo dverách nemocničnej izby a prvýkrát sa bez hnevu pozrela na moju ženu. Roky nás rozdeľovali predsudky, hanba pred ľuďmi a ticho, ktoré bolelo viac než krik. Až keď išlo o život našej dcéry, museli sme všetci zložiť masky a priznať si, čo sme si navzájom urobili.