Sedel som na studenej plastovej stoličke v bratislavskej nemocnici a čakal na výsledky, ktoré mi mali iba pomôcť zachrániť dcéru. Namiesto toho mi rozsekli celý život na dve časti — predtým a potom. Dodnes vo mne žije hnev na ženu, ktorá zmizla, ale ešte silnejšie vo mne žije niečo iné: že dieťa, ktoré som vychoval, je stále moje, aj keď krv hovorí opak.