Sedela som v reštaurácii s rukami zovretými pod stolom a počúvala vlastnú dcéru, ako ma opravuje pred cudzími ľuďmi, akoby som jej kazila život už len tým, že dýcham. Roky som vstávala za tmy, upratovala kancelárie v Bratislave a odkladala každé euro, aby ona nemusela žiť tak ako ja. Keď mi však povedala, že sa mám naučiť lepšie obliekať, hovoriť a správať, lebo sa za mňa hanbí pred svojou novou rodinou, niečo vo mne sa zlomilo.