Sedela som na zemi v chodbe, ruky sa mi triasli a do tašky som hádzala detské pyžamá, ponožky a zošit s násobilkou, kým môj muž za dverami kričal, že nič nezvládnem. Dlho som si nahovárala, že dobrá manželka vydrží a dobrá mama sa obetuje, ale z tej obety sa pomaly stala klietka. Keď som napokon odišla s deťmi, nebolel ma len rozpad manželstva, ale hlavne to, že som si musela priznať, ako veľmi som sa v ňom stratila.