Ležal som spotený na dlážke pri posteli a s trasúcou sa rukou som volal vlastným deťom, no vždy mali dôležitejšie veci než mňa. Kým oni riešili len dom, účet a to, čo po mne raz zostane, skutočnú pomoc mi nosili susedia v hrnci s polievkou a v obyčajnom zaklopaní na dvere. Nakoniec som urobil rozhodnutie, ktoré moju rodinu rozbilo úplne, ale prvýkrát po rokoch som mal pocit, že som spravil správnu vec.