Sedela som pri kuchynskom stole, ruky sa mi triasli od únavy a môj muž mi práve tvrdil, že doma vlastne nič také nerobím. Bolelo ma to viac, než som si v tej chvíli vedela priznať, pretože som už mesiace fungovala na doraz a nikto to nevidel. Keď potom musel na pár dní zostať s naším synom sám, prvýkrát pochopil, čo znamená byť doma bez prestávky a bez uznania.