Nikdy nezabudnem na deň, keď som musela pustiť ruku mojej malej dcérky, Kristínky. V nemocničnej izbe, obklopená bielymi stenami a tichom prerušovaným len jej slabým dychom, som urobila najťažšie rozhodnutie v živote – darovať jej orgány, aby iné deti mohli žiť. Táto spoveď je o bolesti, láske a nádeji, ktorá sa rodí aj v najtemnejších chvíľach.