Šesť rokov som živila chlapa, ktorého som milovala. Odišla som až vtedy, keď som sa sama sebe zhnusila

Sedela som v kuchyni nad účtami a pozerala na muža, ktorého som šesť rokov milovala, kým mi dochádzalo, že pre neho nie som partnerka, ale istota a peňaženka v jednom. Dlho som si nahovárala, že sa to zmení, že keď sa budeme dosť rozprávať, pochopí, ako veľmi ma ničí niesť všetko sama. Nakoniec som odišla nie preto, že by som ho prestala ľúbiť zo dňa na deň, ale preto, že som už nechcela ďalej strácať peniaze, pokoj ani samu seba.

Keď ma manžel dobil a odišiel za milenkou, nešla som na políciu. Zavolala som trom bratom — a to, čo s ním urobili potom, rozdelilo celú rodinu

Nikdy nezabudnem na večer, keď ma môj muž hodil o kuchynskú linku a medzi zubami mi povedal, že odchádza za inou. Namiesto polície som v slzách zavolala svojim trom bratom, ktorí vedia v českom biznise pohnúť vecami rýchlejšie než súdy. Dodnes neviem, či ma zachránili, alebo či sme všetci prekročili hranicu, za ktorou už človek nespí pokojne.

Keď ma moja najlepšia kamarátka dala na súd: dlh, hanba a pád, po ktorom som prišla o domov aj o priateľstvo

Nikdy by som neverila, že sa s Janou raz budeme pozerať do očí cez súdnu sieň namiesto pri káve v našej kuchyni. Keď sa nám s manželom rozsypali financie, požičala nám s Petrom peniaze, ale ja som potom začala zlyhávať, klamať a utekať pred správami, až sa z priateľstva stala vojna. Nakoniec sme kvôli dlhom, exekúcii a hanbe predali byt a s deťmi sa presťahovali k mojim rodičom do malého mesta, kde som si prvýkrát priznala, čo všetko som pokazila.