Sedela som v nemocničnej chodbe, keď mi teta medzi plačom povedala vetu, ktorá mi obrátila celý život naruby. Celé roky som žila v presvedčení, že ma mama prijala za vlastnú, no pravda bola oveľa bolestivejšia a špinavšia. Dnes v sebe bojujem s hnevom na otca, súcitom k žene, ktorá ma vychovala, a s otázkou, komu vlastne patrím.