Sedela som oproti žene, ktorá mi roky rozkladala manželstvo, a počúvala som, ako sa konečne priznáva k tomu, čo som dávno cítila. Ponúkla mi peniaze aj prosbu, aby som ešte raz zachraňovala jej syna, ale vo mne sa už niečo definitívne zatvorilo. Prvýkrát v živote som nebránila lásku, rodinu ani minulosť, ale svoj pokoj.
Keď mi z nemocnice zavolali, že môj bývalý manžel mal infarkt, doslova mi stislo žalúdok a vrátilo ma to do rokov, ktoré som sa snažila vytlačiť z hlavy. Osem rokov po rozvode som si myslela, že jeho alkohol, dlhy a neplatené výživné už nikdy nebudem musieť riešiť, lenže zrazu som stála pred otázkou, či nechám padnúť človeka, ktorý padal celý život. Najhoršie na tom bolo, že som do toho musela vtiahnuť aj našu dcéru, ktorá si zaslúžila pokoj, nie ďalšie sklamanie.
Stál som vo dverách kuchyne, ruky sa mi triasli od hnevu, keď som mamine novému partnerovi povedal, že v našom byte nemá čo robiť. Po rokoch kriku, alkoholu a strachu z vlastného otca som nedokázal zniesť predstavu, že si na jeho miesto sadne cudzí chlap. Až čas, malé každodenné situácie a jedna noc, na ktorú nikdy nezabudnem, zo mňa pomaly stiahli pancier, ktorý som si niesol od detstva.