Volám sa Katarína a vždy som si myslela, že moje manželstvo s Michalom je pevné a bezpečné. No pod povrchom sa skrývalo niečo, čo som nechcela vidieť. Keď som konečne otvorila oči, už nebolo čo zachraňovať.
Všetko sa zmenilo v momente, keď som v bratislavskej kaviarni stretla Jozefa. Zamilovala som sa po šesťdesiatke, no namiesto radosti ma doma čakal výsmech a hanba v očiach mojich detí. Toto je môj boj za právo na šťastie napriek rodinným predsudkom a starým bolestiam.
Celý život som snívala o vlastnom priestore, kde budeme s manželom konečne sami. Desať rokov sme splácali byt, aby sa svokra mohla odsťahovať, no ona teraz odmieta odísť. Cítim sa zradená a neviem, ako ďalej žiť v jednom byte s človekom, ktorý mi berie slobodu.